Projekt ReThink and Recreate sa uskutočnil 20.-28.6.2015 v krásnom prostredí v Modre. 29 účastníkov zo Slovenska, Maďarska, Česka, Poľska, Litvy, Lotyšska, Macedónska a Rumunska sa tu vzdelávalo na tému kreatívneho recyklovania a médií.
Na lúke je pokoj a ticho, až na občasné čvirikanie. Voňajú tu čerešne a čerstvo pokosená tráva. Sedíme vonku pred penziónom a užívame si krásne počasie. Okolo nás sa váľajú nožnice, lepidlá, hŕba starého papiera, kalendárov a časopisov. Všetci usilovne tvoríme – tomuto odpadu dávame nový život v podobe ručne vyrobených zápisníkov. Je to jedna z prvých aktivít nášho projektu a ja som rada, že po dlhej dobe môžem zapojiť svoju kreativitu na 100% a niečo vyrobiť vlastnými rukami. Akosi som už zabudla na to, aký je to skvelý pocit.
Prepojenie kreativity a využitia starých materiálov bolo jednou z hlavných tém projektu, ako napovedá aj samotný jeho názov. Tvorili sme z papiera, kartónu, plastových sáčkov, korku, z textilu, z tetrapaku. Niekedy nám naši organizátori povedali čo a ako, niekedy nechali celý proces na nás. Popri tvorivých aktivitách sme veľa diskutovali o tom, čo to vlastne tá udržateľnosť je, prečo ju tak veľmi potrebujeme a akými spôsobmi k nej môžeme prispieť. Dnes je to často omieľaná téma, ale vďaka vekovej, národnostnej a názorovej rozmanitosti boli tieto diskusie osviežujúce a obohacujúce.
Veľa času sme strávili prácou s médiami. Dostali sme viac-menej rýchlokurz fotografie – kompozícia, svetlo, malé tipy a triky, vďaka ktorým bude výsledná fotka vyzerať lepšie… A rovnakou procedúrou sme prešli aj s videom. Reč došla, ako inak, aj na sociálne médiá – ako môžeme efektívne využívať online svet vo svoj prospech. Niektoré veci boli samozrejmé, niektoré úplne nové. Skvelé na tom bolo, že sme si všetko mohli vyskúšať v praxi.
Pre mňa osobne bola najväčšia skúsenosť, keď sme sa s našou medzinárodnou skupinkou ocitli v základnej škole v Modre pred triedou ôsmakov. Snáď nikdy nezabudnem na to, ako ochotne a s nadšením s nami vyrábali peňaženky z tetrapaku… a keď čas vypršal, chceli ostať dlhšie. V ten večer sme zorganizovali workshopy pre verejnosť aj v Bratislave Na Streche. Ohlas účastníkov bol rovnako pozitívny ako doobeda – pri každom stole sa vystriedala kopa ľudí. Zaujímali sa o náš projekt a ochotne sa delili o svoje skúsenosti, o množstvo malých spôsobov, ktorými prispievajú k udržateľnosti a ako šíria myšlienky vo svojom okolí. Odchádzali sme unavení… a s úsmevmi na tvárach.
Avšak viac ako o čomkoľvek inom, tento projekt bol o príležitosti zamyslieť sa. Nebolo to o tom, že výrobou niekoľkých tetrapakových peňaženiek zachránime svet. Bolo to o tom, čo ten znovu využitý materiál reprezentuje – zmenu v prístupe v životnému prostrediu, k starým veciam, k odpadu. O tom, že sa môžeme vyhnúť budúcnosti v obklopení odpadkami aj inak, ako len pasívnym recyklovaním. Za každým materiálnym výrobkom bol malý mentálny krôčik, malá zmena v mojom vnímaní. Pre mňa to nebolo o tom “ako”, ale “prečo”. Snáď sa nemýlim v tom, že sa nám podarilo preniesť trochu tejto atmosféry aj do workshopov pre verejnosť a do škôl v Modre.
Pravdaže, bolo to veľa práce. Bolo to únavné a namáhavé. Ale rozhodne to stálo za to. Všetky tie inšpiratívne konverzácie, odohrávajúce sa po večeroch. Open space workshopy organizované účastníkmi projektu, ktoré spočiatku vyzerali úplne náhodne, no s odstupom času mi prídu rovnako hodnotné ako zvyšok projektu. A viac ako ohromujúce životné príbehy ľudí, kde z každého si svojim spôsobom môžem vziať príklad. To všetko na mne zanechalo stopu a motivovalo ma robiť veci lepšie. Tento projekt mi ukázal, že tam, kde je vôľa a energia, sa dejú úžasné veci.
Alžbeta Medveďová
Financované Európskou úniou v rámci programu Erasmus+.
