Cestovanie, spoznávanie kultúry, ľudí, nových miest a tradícii, nové skúseností, motivácia pracovať a hlavne krok vpred… to všetko sú dôvodu prečo som sa rozhodla po 6tich rokoch odísť z práce napriek tomu že som ju milovala.
Keď som hľadala cestu ktorou sa poberiem našla som EVS projekt „Non-formal life vol.2“ v malom meste v srdci Transylvánie v Rumunsku. Mnoho ľudí sa ma pýtalo prečo práve Rumunsko a ja som nevidela ani jeden dôvod prečo nie. Je to dva a pol mesiaca čo som tu, v Baile Tusnad alebo po maďarsky, keďže sa nachádzam na území maďarskej menšiny, Tusnádfürdő. Krása tohto miesta ako vystrihnutého z filmu o upíroch mi vyráža dych vždy keď sa pozriem z okna. Hory, hmla, medvede a pocit že som súčasť komunity v najmenšom meste Rumunska.
Je ťažké nájsť správne slová, ktoré by vystihovali moje pocity. Počiatočné nadšenie, entuziazmus, nové skúsenosti, ľudia a prostredie ale aj pocity samoty a frustrácie. Za viac ako dva mesiace som si prešla všetkými fázami príchodu do novej krajiny a teraz viem že vystúpenie z mojej komfortnej zóny bolo to najlepšie rozhodnutie aké som mohla urobiť. Učenie sa samostatnosti, spolupráce, kompromisom, novým zručnostiam a spoliehanie sa hlavne sama na seba aj o tom je práca EVS dobrovoľníka. V mojom prípade dobrovoľníkov- mňa a mojich 3 kolegov- Ruska, Rakúšanka a Francúz, s ktorými bývam, pracujem a spoločne sa snažíme prekonávať kultúrne rozdiely medzi nami. A čo tu vlastne robíme? Objavujeme… seba a náš potenciál. Náš projekt je jedným slovom „freedom“! Často sa hovorí, ak človek dostane slobodu, nevie čo s ňou má robiť a predsa… Za dva a pol mesiaca sme v našom „Szent Anna Young center“ zorganizovali aktivity pre deti, pre mládež ale aj pre dospelých, pomáhali v škole v rámci „Global education week“ či strávili príjemne chvíle s deťmi z detského domova. Pracovať na „voľnej nohe“ a byť pánom svojho času a efektivity jeho využitia je niekde náročnejšie ako za zdá, niekedy sú dni kedy mám pocit zbytočnosti a kreativita je na bode mrazu. Zlé dni však vždy vystriedajú tie dobré a január je ako stvorený na nové začiatky a projekty- kurzy angličtiny pre deti, klub dokumentárnych filmov, cestovateľské prednášky či výpomoc pri aktivitách v materskej škole- to všetko mám pred sebou, tak ako aj nové výzvy ale aj očakávania.
Za tieto dva mesiace som spoznala zbúrala množstvo stereotypov, zažila rumunsko-maďarské Vianoce, spoznávam jazyk, okolie, kultúru, tradície a mentalitu… Pre mňa je EVS jedno veľké sebapoznávanie, dobrodružstvo a hlavne dobrý pocit z práce ktorú robím. Mám pred sebou ďalších 9 mesiacov plných výziev a ja len dúfam, že ma posunú vpred a ja som vďačná, za túto skúsenosť, za ľudí, ktorí sú súčasťou projektu, za podporu ktorú dostávam od nášho skvelého projektového koordinátora a jeho rodiny, za môjho mentora Leviho, ktorý je najlepší partner na behanie po Transylvánskych lesoch, za mojich inšpiratívnych kolegov, s ktorými prezívame každodenné radosti a za to, že som súčasťou tejto komunity.
